Liberálna opozícia, ktorá tentoraz kandidovala spoločne ako volebná
aliancia Srbsko proti násiliu, získala 23 percent hlasov a môže počítať
so 64 mandátmi.
Na treťom mieste skončila Socialistická strana Srbska (SPS) ministra
zahraničných vecí Ivicu Dačiča so siedmimi percentami hlasov a 18
mandátmi, ktorá je od roku 2012 v koalícii so SNS.
Do parlamentu sa dostali aj dve menšie nacionalistické strany, ktoré
zíáskali 4,9 a 4,8 percenta hlasov, čo im zabezpečí po 13 mandátov.
Tieto údaje sa zakladajú na sčítaní 80 percent odovzdaných hlasov.
Účasť voličov dosiahla okolo 60 percent.
Hoci Vučič už od mája formálne nie je predsedom SNS, naďalej má vplyv na
dianie v strane a angažoval sa aj vo volebnej kampani. SNS bola na
hlasovacích lístkoch uvedená pod názvom „Aleksandar Vučič – Srbsko
nesmie stáť na mieste“.
Opozícia obvinila SNS z približne 450 porušení volebného zákona. Okrem
iného mala kupovať hlasy a privážať ľudí zo srbskej časti Bosny do
Belehradu autobusmi, aby tam volili.
Predčasné voľby sa konali po necelých dvoch rokoch. Vyvolali ich
predovšetkým dve masové streľby v máji, ktoré si vyžiadali 18 mŕtvych,
ako aj eskalácia napätia v Kosove, bývalej srbskej provincii, ktorá v
roku 2008 vyhlásila nezávislosť, no Srbsko ju stále považuje za súčasť
svojho územia.
V nedeľu sa konali aj voľby do parlamentu poloautonómnej provincie
Vojvodina a do 65 zo 197 obecných zastupiteľstiev vrátane hlavného mesta
Belehrad.